Piate záverečné stretnutie s rovesníckmi mediátormi v Ľubeli sme aktívne strávili čas so žiakmi jak sa patrí viac ako 2hod. 😀
Opäať sme mali aktivity, ktoré im môžu pomôcť, pri riešení konfliktov, diskutovali sme, spolupracovali, tvorili:
“pingpongové loptičku previesť cez krúžky
– určiť si v roly- koordinátor, čo bude posúvať, povzbudzovať, mediátor, pozorovateľ, fotograf, navigátor, kritik
– ja budem…, ty budeš?, ale ako cieľ…, podľa mňa, zmeniť uhol, sedem je cieľ, No vidím prvý problém, však to nakloň, to neprejde, poď, hop, obiť, z tej strany, nerob trhavé pohyby, Veď menej, Zatiaľ to vyzerá tak…, už ste na šestke, za mojich čias, prešlo, neprešlo, to musí prejsť, To sú činky, to sa mi vôbec nepáči…, ide vám to perfektne, zospodu, počkaj, 11 je tu, povzbudzovať čo povzbudzuješ, trošku takto, Poď poď poď, hodnotil by som to tak tri mínus,…
– čo robil povzbudzovač, mediátor?- mediátor mal svoju skrytú úlohu, na konci, máš päť, ja som sa snažil
-Kritik- opisoval nedostatky, opisoval, že nám to nejde
– mediátor- nevznikol konflikt
– splnili ste si úlohu- áno”
Diskutovali sme v kruhu na rôzne témy:
“- keď má 17, podľa mňa…, s kamarátom, Ale ak podľa mňa bez rodičov ale s kamarátmi, záleží od polohy, ak je 15 ročný rozumný, keď je zodpovedný, podľa rodičov, keď je plnoletý, ale na dedinskú zábavu 15 by som povedala, od 18, zhodneme sa na jednom?, podľa povahy, podľa výchovy rodičov, malo by mať 17 aby sa rodičia nebáli, to je jedno V akom veku…, alebo vtedy keď je právne zodpovedný, Keď som ja zodpovedná nie Sú zodpovední rodičia, napríklad nabúchaš babu a ideš sedieť…,”
“- podľa mňa 15, 17, Ja tiež súhlasím, keď dovolia rodičia, 17,… vyjadrí sa, čo ja viem,Lenka?, 18, záleží od rodičov hlavne, ( Denisa: Skúste v skupine rozobrať ako to ten človek myslí), v mladšom veku vo väčšom počte nie dvaja až traja Ale viac ľudí napríklad starší kamarát aby bol zodpovedný A vedeli im stanoviť hranice, iné pravidlá v inej krajine, A keď nemáš žiadnych kamarátov?”
“- je iná doba, Ak máš staršieho súrodenca tak tebe viac dovolia, na najstaršieho sú prísny, najmladší sú takí, A na mňa ako keby…,, radšej pôjdete s kamarátom,
-Oni to berú tak veď oni sú ešte deti, Táto doba dáva a sociálne siete dávajú iné vzory
– diskusia ohľadne prípadu 16 a 17 ročných chalanov- radšej zaplatiť autobus, radšej ísť po ceste A nechodiť skratkou, to je stres keď meškáš domov,…”
cieľ: aby sme sa nechali, iný názor lebo on má možno pravdu”
Klamať či nie? Keď áno za akých okolností? Keď nie, prečo nie?
“snažili by sa nájsť spoločné riešenie aj s učiteľkou, ešte jedno doučovanie, a potom písať, praje lepšie ako 5, nekonfliktné, Dá sa to robiť aj inak
– oznámiť jej čo preberáme, podľa jej odpovede buď prebrať učivo, že ostatní nemali šancu, že by sme nevyčnievali, učitelia to nie vždy berú, musí byť dobrý dôvod
– dohodli by sme sa s učiteľkou, že sme sa nenaučili, napíšeme inokedy, aby sme nedostali všetci zlé známky
– všetci si vedia predstaviť riešiť takéto dačo s učiteľkou?- “sú takí, že mali ste sa to naučiť doma, ale aj takí čo vás podporia, napríklad matematika- Nebude to brať Ale dá novú písomku”
“- nepravda alebo polovičná pravda- tak všeobecne lebo nechceme raniť spolužiačku, je také blbé tak jej to povedať” nemáš nato”
– tiež takú polovičnú pravdu, skôr otázkou pýtali by sme sa na to gymnázium, nie priamo hovoriť do očí, aby si nevybudovala nenávisť k nám alebo k učiteľke
– polovičnú pravdu, lebo možno tam ináč preberajú matiku ako na tej škole, niekedy to je od učiteľky ako učí”
“pôjdem s triedou a zastanem sa jej, spravíme s učiteľkou dohodu
– pôjdem s prúdom dostaneme dobrú známku
-Snažili by sme sa nájsť riešenie vyhovujúce všetkým
– aby sme neboli čiernou ovcou, Nevyrábali zbytočné konflikty “
“- Povedala by som jej polovičnú pravdu, povzbudila By som ju v učení a ukázala učiteľke že to zvládne
– lebo nerada Klamem, lepšie je povedať pravdu a povzbudiť ju v tom, Lebo ona potom naopak povzbudí teba
-Nepovedali by sme pravdu poprípade polovičnú
– nechceme raniť vlastného človeka, od… by to daná žiačka prijala lepšie”
Ako povzbudiť keď má niekto zlý deň a chceme mu pomôcť:
“- Máš právo na emócie
– opýtať sa čo ho trápi, Prečo sa pohádali, čo si myslí, že spravil zle, snažili sa rozveseliť, aby nemyslela Na to Čo sa stalo,…
– skús sa cez to preniesť, snažiť sa ho rozosmiať
– skús skryť svoje pocity, neprejavuje ich tak výrazne na verejnosti, Prečo by nemal vyjadriť emócie, iba ho nahnevaš a vrazí ti, nikto nieje citlivka len dáva pocity najavo, Lenže spoločnosť na to môže reagovať ináč, Ale ten vplyv okolia…,”
Počas stretnutia vypísali záverečný dotazník a urobili si návrhy na odznak a nástenku, na ktorých budú pracovať na ďalších stretnutiach a potom nám ich pošlu. 🙂
