Tretie stretnutie budúcich rovesníckych mediátorov na strednej škole v Banskej Štiavnici.
Tretím stretnutím sme si opäť trénovali zručnosti, ktoré nám môže pomôcť. 🙂 A opäť sme využívali rôzne pomôcky, diskusie, atď.:
Ako vnímame danú situáciu?
“vedomosťami ukázali že sú na rovnakej úrovni ako ona, Ja by som povedala ešte, že aj ten spôsob akým to povedali, tak povýšenecký, dievčatá boli falošné- tvárili sa milo ale tón hlasu bol povýšenecký, bola prekvapená, faloš žiakov a kolegýň, žiačky by mali mať rešpekt voči učiteľke, podľa mňa bola prekvapená až zaskočená že si dovoľujú, boli drzé, skákali do reči A nenechali ju dohovoriť,
– poníženie, zneistenie, obavy, faloš, prekvapenie, strach, prekvapenie, nerešpekt žiačok, podpichovanie, múdrosť žiakov, strach z Nového prostredia, prekvapenie, neistota, namyslenosť, drzosť
Čo je rovnaké a rozdielne ako bolo kedysi?
“- postavenie ženy v spoločnosti, technológie( doba), štýl obliekania, práva žien, spôsob života, vybavenie školy, nemali rúška, iná mentalita, ženy môžu študovať, iná móda obliekania, menej diverzity”
“- prístup žiakov k učiteľom, ľudiavedomosti, rozdielne (dievčenské) školy, štýl výučby( predmety), pocity žiakov/ učiteľky, nerešpektovanie autority, málo možností, Málo moci nad rozhodnutiami”
Diskusia v kruhu dáva veľký priestor na vyjadrenie sa, vypočutie iného názoru, otvára nové možnosti, atď:
” Ako dieťa neplnoleté hej?, podľa môjho názoru… ak tak potom môže ísť von, podľa mňa keď vie dať na seba pozor, postarať sa o seba, napríklad niekto v 16 ale druhý možno nie, možno keby že ide s nejakou skupinou, Alebo ak pozná kamaráta, ak poznáte kamaráta a dôveruje mu, niekto by povedal že je to nesprávne ale…, ja osobne…, možno má dôvod aby ťa nepustila, Preto je lepšie ísť do situácie s ktorou nesúhlasíme ale vedieť o tom ( nechať nech si to skúsi aj keď Nesúhlasím si poviem mu názor Ale vie o tom),
-Kamarátka- tým, že ju mama do toho núti jej to len nech …., kebyže radšej povie Poď mi pomôcť
– vybudovať dôveru, aby keď bude chcieť ísť na disko vedel rodič, že má v ňom dôveru
– trošku sme odišli od témy, Takže kedy môže dieťa…
– keď je zodpovedné, 15 rokov, takže môžeme povedať…
– neriešime trochu dlho? Trošku sme odbočili od témy”
“Nesmieme byť prísny, my nie sme rodičmi, ale pozeráme sa z tej perspektívy, vidím na sebe čo Nechcem robiť svojim deťom, neriešime to už dlho?, zhodneme sa, záleží od dieťaťa, nemusíme dať číslo?, myslím ,že nie tak koniec?”
Kto je facilitátor? V diskusii sa nám ukazovali aj situácie, kedy niekto vracal tému späť ak sme od cieľa odbehli? 🙂 Všimli ste si kedy? 🙂
Cieľ aktitivity?: “počuť názory iných ľudí, spoznali sme sa, vieme kto s čím súhlasí alebo nesúhlasí”
Zmeň vyjadrenie tak, aby si niekomu pomohol keď má ťažký deň:
“My sme akože prerobili frázy, akoby sme sa zachovali v danej situácii”
“Skôr by sme povedali- pýtali sa otázky- Je tam niečo?, vyplač sa, daj to zo seba von, počkám kým to prejde, keď niekto plače neviem čo robiť, byť tam ako taká podpora, či chce byť sám alebo chce sa vyrozprávať, alebo chce dáku aktivitu, Ja tiež Súhlasím že opýtať sa, ja sa snažím…”
“Prečo to robíš, Dá sa to vydiskutovať- Čo ťa trápi, rozumiem že…, Lenže je rozdiel či niekomu ubližuje alebo len tak tam sedí, Ale zase nie každý ubližuje”
“Opýtať sa prečo je smutný, Alebo že je v poriadku že je smutný( uznám jeho emóciu)”
“trošku podiskutovať, trošku podiskutovať,”
Nové video, iná situácia, toho istého človeka, ako ju vnímame teraz?
“uvedomila si, že nie len podľa osnov, vytiahla niečo mimo osnov, niečo možno kontroverzné, aby ich donútila rozmýšľať, zaujala ich, dnes sa páčila ako ich nútila rozprávať medzi sebou, prostredníctvom názorov sa dostali k sebe samým, dala na ich postoj”
Vytvorme si na danú situáciu vlastné otázky, čo by sme chceli vedieť?
“Kto dominoval v skupine? Čo bolo cieľom tejto komunikácie? Čo chcela dosiahnuť? Prečo nebola hanblivá? Čo majú študenti za problém s ňou? Prečo použila svoju matku? Prečo by určité veci nemohli byť umenie? Prečo by niečo nemohlo byť tak ako si to niekto predstaví? Prečo vznikol ten konflikt medzi dvoma dievčatami? Kde nabrala odvahu? Prečo sa učia jednostranne/ biflia? Prečo sa učia dejiny umenia? Ako to že to vedia dopredu, ako to že to všetko vedia?”
Cieľ: “zamyslieť sa nad situáciou, predstaviť si, že sme tam”
Máme na hodinách priestor na otázky? ” Vysvetlil, odprednášal a potom sa pýtal alebo sme sa mohli pýtať my, chcem priestor na otázky ale nie také silné”
Možnosť výberu pri rozhodovaní sa nám v rôznych situáciách môže zísť a preto je dobré mať nejaké po ruke:
– koho ste vybrali ako vedúceho a prečo – “opýtali sme sa a súhlasil, U nás nechcel byť nik.”
“– žrebovanie- on ťahal lebo bol najbližšie, My sme to cez telefón,”
“-Dohoda- prediskutovali sme otázky, a modlili sme sa na…”
Ako narábame s vlastným hnevom a s hnevom druhých a čo nám vtedy pomáha?
” keď má niekto urazí, keď je niečo nasilu, keď máme iné názory a ten druhý ma chce presvedčiť o tom jeho názore, prečo by som ja mala upratať kuchyňu keď môj brat nemusí nič,…”
” predýchavam, nevšímať si toho človeka, zavolám niekomu, dačo fyzické napríklad beh, dostať to zo seba, predýchavam ale musím ísť od neho preč lebo dokážem vybuchnúť, napríklad Kreslím, idem do …, mne sa nikdy nepodarilo predýchať, mňa to prejde, Nič nerobím Čakám kým to prejde, začnem plakať a vyplačem sa”
Cieľ: ” aby sme vedeli poradiť/ ukľudnit”
Pri poslednej aktivite sme si veru kúsok natiahli čas ale keď to chcú tak prečo nie 😀
“Mohli sme to robiť aj tak organizovane, že každý popíše a potom ukladáme, Kto začne
– Alebo ak budú na zemi otočené a budeme sa rozprávať a nebudeme vedieť, ktorý je ktorý
– Poradie je určené?
– Ja mám…, dajte tu, ale ja mám,Dajte tu, to by mohlo byť, aké to máš ty?, máš toto?, toto bude tu, Ty máš aké veľké auto?,…
– Nepodarilo sa- málo času, všetci rozprávali”
A veru podarilo, cieľom niekedy nie je to čo je prvotne dané 🙂
